Fred Colvin:

Božie dielo v Rakúsku

Po minulých parlamentných voľbách sa Rakúsko dostalo na predné stránky novín na celom svete. Napriek politickému posunu je „Republika na Dunaji“ vzorovou parlamentnou demokraciou, ktorá zaručuje dodržiavanie práv menšín a prisťahovalcov. Stabilné ekonomické prostredie a usilovní pracujúci sa pričinili o značný blahobyt a až donedávna si mohli dovoliť takmer neuveriteľné sociálne vymoženosti. Nedávny posun doprava možno vysvetliť rastúcim zaťažením, ktoré už daňoví poplatníci nie sú ochotní znášať.

Po duchovnej stránke však situácia rakúskej spoločnosti vyzerá menej ružovo. Päť percent rakúskeho obyvateľstva sú protestanti (Luterská a Reformovaná štátna cirkev). To predstavuje malú útechu, lebo drvivá väčšina z nich sú kresťanmi len podľa mena a samotná cirkev sa vzdialila od reformačných princípov. „Veriaci“ evanjelický farár je raritou. Protestantská cirkev sa otvorene stavia za svätenie homosexuálnych pastorov.

Podľa odhadov sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási 74% Rakúšanov, hoci asi 17% opustilo cirkev za minulé tri desaťročia. Rímskokatolícka cirkev stále ovláda náboženský život vo vidieckych oblastiach, v mestských oblastiach je jej vplyv o poznanie slabší. Klesajúci počet cirkevníkov je smutným faktom, lebo Rakúšania neopúšťajú Matku Cirkev z lásky k pravde. Skutočným megatrendom je sekularizácia. Svedkovia Jehovovi sú voči evanjelikálnej komunite v dvojnásobnej presile a Mormonov je viac než príslušníkov ktorejkoľvek evanjelikálnej skupiny.

Celá evanjelikálna komunita (rôzne denominácie, nezávislí kresťania, letniční, charizmatickí) má podľa nedávnej štúdie 9 705 príslušníkov. Z tohto počtu 1 300 sú anglicky hovoriaci (diplomatickí pracovníci, uchádzači o azyl atď.). S radosťou však môžeme hovoriť o raste vo viacerých segmentoch evanjelikálnej komunity. Môže sa zdať, že sa brieždi na nový deň, ale sú to skromné začiatky. Zhruba 8 400 rakúskych evanjelikálov (mimo štátnych cirkví), letničných a charizmatikov spolu predstavuje len asi 0,11% obyvateľstva krajiny.
 

Práca bratských zborov v Rakúsku

Misionári z Nemecka pracovali v Rakúsku mnoho rokov s podporou misijného domu Wiedenest. Založili a starali sa o zbory v južných spolkových zemiach Štajersko a v Innsbrucku, ktoré majú v spoločenstve asi 500 veriacich.

V pomerne nedávnej dobe sa začalo nové dielo spoločným úsilím švajčiarskeho misionárskeho páru Waltera Mauerhofera s manželkou Esther a viacerých misionárov vyslaných z bratských zborov v severnej Amerike. Vzniklo 24 zborov, v ktorých je asi 2 000 veriacich. Zvyšnú časť svojich poznámok venujem tejto časti práce, do ktorej sme boli spolu s manželkou Peggy zapojení aj my. Pred dvadsiatimi rokmi sme sa pridali k Walterovi a Esther v začínajúcom sa diele v oblasti Pongau na juh od Salzburgu. Boh požehnal misijnú prácu Mauerhoferovcov a čoskoro sa v ich dome stretávala 50-členná skupina. Zamýšľali sme zostať pri nich jeden rok, aby sme videli, čo sa tam môžeme naučiť, ale Pán požehnal našu službu viacerými obrátenými, a tak sme tam zostali evanjelizovať a starať sa o mladých veriacich ako pastieri a učitelia. Ďalšie dva roky sa Walter naplno venoval evanjelizácii, kým sa nepresťahoval ďalej na západ, aby začal „na zelenej lúke“ budovať novú prácu vo vedľajšej oblasti Pinzgau.

Spočiatku to bolo tvrdé, kým si Walter zvykol, začal tolerovať a napokon si osvojil novozákonné princípy, ku ktorým sa hlásia bratské zbory. Dnes sa zhodneme na tom, že víťazstvo si vybojovala trpezlivosť, pokora a láska k pravde. Zdá sa, že Boh utvoril Mauerhoferovcov a Colvinovcov ako úplne odlišných ľudí, aby sa mohli navzájom lepšie dopĺňať. Krátkodobým výsledkom bola účinnosť služby a dlhodobým hnutie bratských zborov. Pred desiatimi rokmi sa Mauerhoferovci presťahovali z Pinzgau na východ do Dolného Rakúska. Celkom nedávno sa presunuli na juh na nové „lovištia“ v Štajersku.

Pred dvadsiatimi rokmi nám náš priateľ Gordy Strom dal radu, ktorá stanovila náš kurz: „Rakúske ovocie rastie najlepšie na rakúskych stromoch.“ Je to tak, domáci kresťania budú najúčinnejšími evanjelistami medzi svojimi krajanmi, ale my sme cítili, že na našom príklade potrebujú vidieť stelesnenú evanjelizáciu. My, prisťahovalci, sme si predsavzali, že nebudeme robiť nič viac, len udávať krok. Kľúčoví muži a ženy boli svedkami pri tom, ako sme viedli ľudí ku Kristu a potom s nimi následne pracovali. Mladí muži ma sprevádzali na evanjelizačné biblické večery. Skúsili si vedenie biblického štúdia v malých skupinách, učili sa, ako si pripraviť službu slovom a ako potom slovo kázať.

A potom sme ich nechali, aby to robili!

Pred dvadsiatimi rokmi mali nemeckí a švajčiarski misionári vo všeobecnosti pocit, že Rakúšania nie sú veľmi spoľahliví kresťania. Bolo mi povedané, že pri našich metódach tá práce nemá nádej na prežitie; raz odídeme na dovolenku a celý domček z karát sa zosype. Ja som vedel, že Boh ma môže použiť. Ale lekcia, ktorú som sa musel naučiť a potom učiť iných bola, že zakladateľ zborov sa musí naučiť dôverovať Božiemu Duchu v jeho bratoch a sestrách. A fungovalo to! Dnes sme domácim rakúskym hnutím. Na tomto diele nie je nič obzvlášť americké alebo švajčiarske. Boží Kristus, ktorý vystúpil do závratných výšok, rozdal Rakúšanom dary z bohatej koristi Golgoty!

Pred štrnástimi rokmi som delegoval leví podiel zo svojej zodpovednosti za prácu v Pongau a Lungau Rakúšanom. Presťahovali sme sa do zemského hlavného mesta Salzburgu s malým tímom mladých mužov a žien. Dnes je tam v spoločenstve vyše 200 dospelých veriacich. Z tohto diela v Salzburgu vyrástlo šesť ďalších zborov. V roku 2 000 boli v oblasti Pongau 3 veľké zbory. Okrem toho sa na druhej strane horského hrebeňa v oblasti Lungau uchytilo malé zhromaždenie, vyrastajúce z pongauských koreňov. Medzi časom z týchto zhromaždení vyšli páry i rodiny, rozširujúce a podporujúce túto misiu, všetkými smermi do rakúskych spolkových krajín Korutánsko, Tirolsko, Horné Rakúsko a Štajersko, ako aj do nemeckého Bavorska a talianskeho Južného Tirolska. Viaceré skupiny veriacich videli príklad týchto malých zhromaždení a začali ich napodobňovať a napokon spolupracovať s nami. Misionári vychádzajúci z týchto rakúskych zborov teraz zakladajú zbory v Bulharsku a Chorvátsku.

Evanjelizácia a zakladanie zborov v strednej Európe je zrejme ťažšie než v Severnej Amerike. Nemôžete len tak zorganizovať cirkev okolo kazateľa alebo zaujímavého programu. To by znamenalo len zamiešanie tých istých 52 kariet, lebo nádejnými záujemcami by istotne boli príslušníci nejakého neďalekého evanjelikálneho zboru. Rakúšania nebudú len tak „chodiť“ do evanjelikálnej cirkvi, nás tu pokladajú za sektárov. Rakúski veriaci sa musia naučiť (znovu)vybudovať si vzťahy a pestovať priateľstvo s neveriacimi. Niektorí z nich sú schopní priviesť svojich priateľov ku Kristu pomocou spoločného čítania Biblie. Väčšina z nich pozýva svojich priateľov do miestnych hotelov alebo posluchární (nie do kostolov alebo zborových domov!) alebo na skupinku v domácnosti, kde sa študuje Biblia, aby tam mohli počuť evanjelium. Naučili sme sa z knihy Skutkov aj z vlastnej skúsenosti, že cirkev sa zhromažďuje k bohoslužbe a vzdelávaniu a rozptyľuje k evanjelizácii. A to je OK! Neexistuje nič také ako evanjelizačné zhromaždenie v nedeľu ránu šité na mieru neveriacich poslucháčov.

Mladé zhromaždenia fungujú výlučne pod Pánovým vedením. Každý zbor so svojimi staršími očakáva na Jeho vedenie. Zároveň sa snažíme spolupracovať v záujme všeobecného napredovania práce. Starší sa stretávajú raz ročne aby sa spolu modlili a vymenili skúsenosti, ale nie aby spoločne prijímali rozhodnutia; to sa deje na miestnej úrovni. Ťažiskom našej spolupráce je náš kresťanský tábor, podpora vyslaných pracovníkov, humanitárne projekty, školiace semináre, služba cestujúcich pracovníkov a dve oblastné konferencie veriacich za rok. Konferencie nám prinášajú zvláštnu radosť. Je to skoro ako Slávnosť stánkov: vidíte mnoho starých známych ako aj nových tvárí.

Ktosi správne poznamenal, že schopnosť hnutia šíriť sa závisí od jeho schopnosti vytvárať svojich vlastných vodcov. Pán preukázal dôležitosť tohto princípu svojou službou dvanástim učeníkom (Mk 3,14 a pod.) a apoštol Pavol nasledoval Jeho vzor. Od samých začiatkov sme sa usilovali znásobovať svoju službu tým, že sme brali nádejných mladých kresťanov so sebou do služby a systematicky sme ich trénovali. Uplynulé dve desaťročia môžu dosvedčiť stálu postupnosť miestnych a oblastných seminárov kladúcich dôraz na kresťanský charakter, službu a vodcovstvo ako aj rôzne praktické zručnosti: metódy štúdia Biblie, vyučovanie, kázanie, evanjelizáciu, pastiersku starostlivosť atď. Do tejto služby sa teraz zapájajú viacerí bratia.

Ukázalo sa, že potrebujeme zdvojnásobiť svoje úsilie v tejto oblasti. Pred siedmimi rokmi sa zrodil náš program TMG (Školiaci program pre spolupracovníkov v zakladaní a budovaní zborov). Deväťmesačný program si za svoj vzor berie Discipleship Intern Training Programme (Učenícky školiaci a tréningový program), ktorý založili bratia William MacDonald (známy na Slovensku ako autor väčšiny emmauských kurzov) a Jean Gibson (známy ako autor kníh Kresťanstvo pre začiatočníkov i pokročilých) zo zboru Fairhaven Bible Chapel. Spolu s dvoma bratmi vyslanými zo zborov v oblasti mám tú výsadu viesť a učiť každý rok deväť vybraných mužov. Mesto Salzburg a zbor v ňom žije príležitosťami učiť sa a rásť v službe pre Pána. Bratia zo zborov z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Rumunska, Bulharska, Talianska a Českej Republiky sem prichádzali aj s manželkami, aby sa tu mohli učiť. Šesť misionárov sa sem vrátilo z misijného poľa na dodatočné vyškolenie. Sme vďační za správy o napredovaní, ktoré nám posielajú títo bratia alebo iní ľudia píšuci o nich a ich službe, a nadšení z budúcich vyhliadok pre širšie Božie dielo.
 

Fred Colvin s manželkou Margaret slúžia v Rakúsku od roku 1979. Vyslaní tam boli zo zboru San Leandro v USA.