Snaha lásky

Štyria muži priniesli na lôžku ochrnutého človeka k Pánu Ježišovi, ktorý sa nad ním zľutoval dvojakým spôsobom. Tento porazený ako hriešnik potreboval odpustenie a ako nemocný na lôžku potreboval silu, a Pán mu oboje dal.

Tieto dve veci - odpustenie a sila - sú veľké požehnania evanjelia. Odpustenie je osobnou vecou medzi dušou a samotným Bohom, avšak sila býva viditeľná druhými a je pre nich dôkazom obdržaného odpustenia. Keď druhým vravím, že sú mi hriechy odpustené, a nie je pri mne a v mojom spôsobe života vidieť žiadnu Božiu moc, tak nemám právo očakávať, aby mi verili (Mk 2,10-12).

Uvažujme krátko o skutku týchto štyroch mužov, ktorí toho paralyzovaného a bezmocného človeka priniesli k Ježišovi a stali sa tak nástrojmi Jeho záchrany.

Najprv si všimnime, že ich skutok bol skutkom lásky. Nečinili to zo ziskuchtivosti ani pre odmenu. Nemohli očakávať žiadny prospech. Žiadna sebecká myšlienka ich nepohla k tejto službe. Z vnútorného súcitu a ochotným srdcom i rukami mu chceli poslúžiť. Privádzanie hriešnika k Ježišovým nohám je službou, ktorá musí vyplývať z lásky. Ak som naplnený Božou láskou, tak ma tato láska pudí k tomu, aby som všetky svoje schopnosti a prostriedky nasadil k záchrane stratených a k budovaniu vo viere zachránených, spasených duší. Ako je to s tebou, drahý čitateľ?

Skutok týchto štyroch mužov bol skutkom spoločným. Každý vstúpil na svoje miesto, vzal za roh lôžko, aby konal svoju prácu. Každý bol osobne zodpovedný vykonať svoj diel v tomto skutku. Tak pomáhal jeden druhému a všetci pracovali na spoločnej úlohe. V evanjelizačnej práci musí každé Božie dieťa „bojovať za vieru v evanjelium“ (Flp 1,27). Jeden alebo dvaja budú kázať, tretí uvádza do miestnosti, štvrtý pozýva okoloidúcich k vstupu. Avšak mnohí nemôžu byť takýmto spôsobom činní, ale každý jeden (kto sa naozaj oddal Pánovi) môže, má a bude prispievať a zo snahy lásky, viery a modlitby bezmocných, hriešnych, nemocných prinášať k Pánovým nohám.

Evanjelizačná práca musí byť vytrvalou. Títo muži mali ťažkosti, lebo dvere boli zatarasené množstvom zástupov. Oni nemohli prejsť so svojím bremenom. Tieto ťažkosti ich ale neodstrašili. "Kde je vôľa, tam je i cesta." Keď im zlyhali obyčajné prostriedky, tak použili mimoriadne. Ťažkosti, nespočetné prekážky sa stavajú do cesty robotníkom, pracujúcim v evanjeliu. Ale tieto nemôžu utlmiť ich vrelú lásku, aby biednych, stratených neprinášali k Pánu Ježišovi a nepoužili každú cestu (súhlasiacu s Písmom) k dosiahnutiu požehnaného cieľa.

Skutok týchto mužov bol tiež skutkom sebazaprenia. Prostriedky, ktoré použili, aby nemocného priniesli k Pánovi, ich niečo stáli. S veľkou námahou a prácou vyniesli nemocného s lôžkom na strechu, a keď ju preborili, opatrne a ticho, plní vrelého očakávania, spustili ho dolu k Ježišovým nohám. Vedeli, že strechu budú musieť opraviť, ale oni sa nestarali o výdavky, hlavné, že mohlo byť tomu biednemu spomožené. Ó, kiež by len bolo viac oddanosti pre evanjelium! Takej oddanosti, ktorá vstáva o pol hodiny skôr k modlitbe, otvára peňaženku pre Pánovo dielo a náhli v sychravej večernej hodine zvestovať evanjelium. Keď Pán vidí takúto odovzdanosť, požehná ju a nenechá ju bez odmeny.

Takýto skutok musí byť skutkom viery. Títo muži o ňom dlho nehovorili, ale ho ihneď vykonali. „Ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov.“ (Jk 2,18) Dnes, keď sa veľa hovorí o prázdnych skutkoch, hľadí Boh na takých, v ktorých pôsobí viera s láskou. Takúto vieru Pán ctí. On nás nemôže potrebovať, keď pri nás nenachádza takú vieru. Keď Ježiš uvidel ich vieru, prehovoril k nemocnému. Nestačí len evanjelium hlásať a zaň sa modliť, ale potrebný je skutok viery z lásky. Tak sa staneme nástrojmi, skrze ktoré On môže iných požehnať.

Dajme sa teda hriechom nemocných a bezmocných prinášať k Pánu Ježišovi; prinášajme ich na ich lôžkach, t.j. v okolnostiach, v akých sa nachádzajú. „Činiac dobre neustávajme“ prinášať hriešnikov k Ježišovi. On potom pohliadne aj na našu vieru, ako pohliadol na vieru oných štyroch mužov, a požehná tým, ktorých sme Mu priniesli, tak ako požehnal nám, keď sme boli k Nemu prinesení.

(Z časopisu Ze slov pravdy a lásky)