|
Týždenný prázdninový tábor záujmových činnostíPrípravySpomínam si na skupinky, keď sme sa stretávali a modlili sa aj za tábor. Pamätám sa na deň, keď Roman prišiel s tým nápadom a rozorával o svojom sne, pre ktorý bol veľmi nadšený. Čas príprav nás „zomkol“ viac dokopy. Akýmsi jadrom sa stala trojica Roman, Adka a ja. Nikto z nás netúžil urobiť veľmi preduchovnený pobyt. Vychádzali sme z praktickej potreby rodičov, z ktorých mnohí nemajú kam dať svoje deti počas letných prázdnin. Mňa osobne čas príprav veľmi zblížil s Romanom a s odstupom času môžem povedať, že to bolo veľmi dobré pre môj život a som Bohu za to vďačný. Taktiež sme o tábore, prípravách a potrebách hovorili s ľuďmi v zbore a na modlitebných stretnutiach zboru. TáborDá sa povedať, že celý ten týždeň bol namáhavý. Deti mali stále veľa energie, príliš veľa pre moje dve oči, uši a ruky. Keďže som mal na starosti najvyššiu vekovú kategóriu, nastolil som jemne sparťanský režim, ktorý sa ukázal ako účinný. Občas boli chvíle, keď som mohol deti len tak pozorovať. Vtedy som videl veci, ktoré veľa prezrádzali o prostredí, z ktorého sú, o výchove, o rodičoch. A neboli to vždy len veci úsmevné a príjemné… Súčasťou programu detského tábora boli okrem záujmových krúžkov (maľovanie a modelovanie, ručné prace a stolný tenis), hier (futbal, basketbal, bejzbal, hokejbal a iné) aj biblické príbehy. Možno sme mali zo začiatku obavy, ale časom sa ukázalo, že deti rady počúvajú a reagujú na tieto príbehy, i keď sa tí starší niekedy hanbili spievať zvlášť ukazovacie pesničky. VýsledokPosledný deň tábora bol spojený s opekačkou, premietaním videa a prezentáciou výrobkov, ktoré deti počas týždňa urobili. Boli pozvaní všetci rodičia. A skutočne rodičov prišlo veľa. Nepamätám si, kedy sa odvážilo tak veľa ľudí prekročiť múry nášho zhromka. Po počiatočnom miernom obsluhovaco-organizačnom šoku sme sa pustili do práce a rozhovorov s nimi. A až tu sme mohli vidieť, čo všetko znamenal tábor pre deti. Z úst rodičov sme počúvali, ako sa deti na tábor každé ráno tešili, ako samé od seba skôr vstávali a nebolo pre ne ani jednej zlej veci na tábore. Deti boli akoby našou reklamou aôvodom, prečo rodičia prišli. Myslím si, že na obyčajné pozvanie by asi neprišli, no mohli počuť a vidieť doma na svojich deťoch, o čom bol tento tábor. Bolo príjemné počúvať, keď sa deti pýtali, či bude takýto tábor aj na budúci rok. Ba pýtali sa aj rodičia a nielen na tábor. Pýtali sa na KZ, v čo veríme, aké sú rozdiely, podaktorí prisľúbili pomoc v ďalšom roku, podaktorí vyslovili poďakovanie. Medzi tým všetkým, čo som napísal aj nenapísal, mi vystupuje a potvrdzuje sa ešte jedna vec. Neuveriteľné množstvo vecí v súčasnej dobe záleží na vzťahoch. Aj na tomto detskom tábore som mohol vidieť, že cez nezištnú pomoc rodičom formou tábora, cez vzťahy k deťom a skrze nich k ich rodičom sú aj veci ohľadom našej viery, zboru, Ježiša viac počúvané a prijímané. Rado Švarda Leto s Kresťanským zborom
|