Peter Kozár: Čo sa to deje v Rači? „Ja Hospodin sa nemením.“ (Mal 3,6) „Hľa, činím všetko nové.“ (Zj 21,5)

Občas sa mi dostanú do uší „zaručené správy“ o tom, čo sa to zase dialo v račianskom zbore. Niekedy napriek značnému skresleniu tuším, o čom je reč, niekedy nemám ani potuchy. Preto ponúkam túto mozaiku spomienok a úvah z minulého polroku ako „pohľad zvnútra“.

Kresťanský zbor v Bratislave-Rači je miestom, kde môžete stretnúť Boha! On sľúbil, že bude prítomný, kde sa čo len dvaja alebo traja zhromaždia v jeho mene (Mt 18,20). On sľúbil, že bude budovať svoju cirkev a nepremôžu ju ani brány ríše smrti (Mt 16,18). A On svoje sľuby plní. Samozrejme, Boha môžete stretnúť na mnohých iných miestach, v cirkvi i mimo nej. My na jeho prítomnosť nemáme patent, len s vďačnosťou chceme vyznať, že aj u nás vidíme jeho činy a cítime jeho dotyky – nie je to naša zásluha, ale jeho milosť.

Kresťanský zbor v Rači je tiež miestom, kde môžete stretnúť ľudí. Ľudí, čo milujú Boha a chcú mu slúžiť. Ľudí, čo milujú svojich blížnych a hľadajú konkrétne, hmatateľné spôsoby, ako to prejaviť. Ľudí, čo robia chyby a potrebujú odpustenie. Ľudí, ktorí nie sú imúnni voči falošným motívom (moc, pýcha, chvála od ľudí, sebarealizácia…). Naša nádej je v tom, že Božia láska a moc sú väčšie než naše zlyhania.

Sme presvedčení, že Pán cirkvi má pre nás (ako aj pre každý iný zbor na svete) svoj plán. Táto neveľká skupina veriacich ľudí s konkrétnymi duchovnými darmi (i s konkrétnymi slabosťami) tu nie je náhodou a nie je tu sama pre seba. Vieme, že naším poslaním je osláviť Boha a priniesť mu to najlepšie, čo máme. Vieme, že sa máme budovať jeho slovom vo vzťahoch vzájomnej lásky. Vieme tiež, že máme poslanie voči ľuďom, ktorí ešte Pána nepoznajú – musíme im niesť evanjelium slovami i životom. O tom nemáme pochybnosti.

Kresťanský zbor v Rači sa mení – to je vlastnosť všetkých živých organizmov. Niektoré zmeny za uplynulé obdobie odrážajú naše hľadanie konkrétnych spôsobov, ako naplniť naše poslanie. Je to hľadanie v plnom zmysle slova – chodíme vierou a nie videním, robíme rozhodnutia, ktorých výsledok dopredu nevidíme. Niekedy možno tápeme. Ale s istotou vieme, že zostať na mieste nie je mysliteľné. Toto možno znie ako paradox: náš Boh sa nemení – on stále robí niečo nové! Aj my chceme pod jeho vedením robiť nové veci a pritom zostať verní jeho nemennému charakteru a niesť jeho nemenné evanjelium.

Tento článok je svedectvom o tom, čím náš kresťanský zbor prešiel približne za posledný polrok. Nie je predpisom ani návodom, ako má robiť veci niekto iný. Verím, že môže byť pre niekoho inšpiráciou (i keď si nechceme domýšľavo prisvojovať zásluhy) alebo podnetom pre modlitby za nás (tie určite potrebujeme). Chvála za dobré veci patrí Bohu, omyly sú naše.
 

Evanjelizácia – naša slabina

Keď sme v zbore uvažovali o poslaní cirkvi (oslava Boha, evanjelizácia, budovanie spoločenstva, výchova učeníkov, služba lásky blížnym), stalo sa zrejmým, že naším hlavným nedostatkom je zanedbaná služba smerujúca navonok – slabá evanjelizácia a fakticky nejestvujúca služba napĺňajúca skutočné potreby ľudí okolo nás. Iste je to jeden z dôsledkov štyroch desaťročí života v komunistickej krajine, ale donekonečna sa vyhovárať nemožno. Možnože podobne by dopadla aj diagnostika iných kresťanských zborov, ale to mne neprislúcha hodnotiť. My sme dospeli k rozhodnutiu napraviť s Božou pomocou tento nedostatok a nerobíme si ilúzie, že riešenie je ľahké a lacné. Niekomu sa možno bude zdať, že sa u nás dáva priveľký dôraz na nesenie evanjelia. My to vidíme tak, že sa snažíme dosiahnuť rovnováhu, ktorá bola pridlho vychýlená v neprospech evanjelizácie.
 

Evanjelizačné kresťanské popoludnia

Starí Račania už roky obchádzajú náš malý domček učupený pod cestou na hornom konci starej Rače a ani vo sne im nezíde na um vojsť dnu. A ak zíde, tak tú myšlienku hneď potlačia a idú ďalej, hoci tabuľa na rohu zborového domu pozýva. Tak sme sa rozhodli prísť trochu bližšie k ľuďom a usporiadať evanjelizačné zhromaždenie v nejakej miestnosti, kam ľudia skôr prídu. Pred tromi rokmi sme začali s „kresťanskými popoludniami“ jedenkrát za štvrťrok. Pripravili sme program pozostávajúci z piesní, svedectiev, krátkych scénok a evanjelizačného príhovoru na záver. Veľa sme sa museli učiť (aj na vlastných chybách) o využívaní techniky ako je video, ozvučenie a rôzne hudobné zostavy. Overovali sme si účinnosť rôznych spôsobov propagácie ako sú inzeráty v miestnych novinách, letáky v poštových schránkach, plagáty a samozrejme osobné kontakty. Učili sme sa dávať peniaze a nepovažovať to za výdavok, ale za investíciu – i keď návratnosť vynaložených prostriedkov nevidno hneď. Vyskúšali sme dva kultúrne domy a rôzne popoludňajšie hodiny. Výsledok: za ten čas naše evanjelizačné popoludnia navštívili desiatky ľudí, niektorí opakovane a v niektorých prípadoch možno hovoriť o tom, že sme sa stali priateľmi. Neviem o tom, že by sa niekto v týchto zhromaždeniach rozhodol odovzdať svoj život Pánu Ježišovi a pridať sa k jeho cirkvi, čo by sme si priali zo všetkého najviac, i keď nemôžeme vedieť, čo sa deje v ľudských srdciach keď odznievajú slová „modlitby pokánia“. Potvrdzuje sa, že evanjelizácia je viac proces než udalosť.

A ešte jedna významná skúsenosť: aj keď sa ľudia dali pozvať v nedeľu popoludní do kultúrneho strediska, takmer nikdy neprišli na naše normálne zhromaždenie.

Domov dôchodcov

Keď sme začínali s evanjelizačnými popoludniami, chceli sme osloviť mladších poslucháčov a tomu bolo prispôsobené zloženie programu i štýl hudby. Čoskoro sa však ukázalo, že našimi hosťami sú skôr ľudia zo strednej a staršej generácie. Hoci služba mladým zostáva našou túžbou, našli sme otvorené dvere pre službu tým najstarším. Jeden zo starších zboru prišiel s myšlienkou navštíviť Domov dôchodcov v Rači a urobiť niečo pre starkých. My ostatní sme súhlasili – s podmienkou, že on si vezme túto službu na zodpovednosť. Zakrátko sme sa presvedčili, že to neboli len prázdne slová. Brat Viktor dohodol návštevy s vedením domova a tak sa začali naše návštevy jedenkrát za mesiac. Začiatky boli nesmelé, museli sme vysvetľovať, čo sme za cirkev a čo tam chceme, ale postupne rástla dôvera aj záujem. Na vianočnom programe sme mali asi 50 poslucháčov. Starkí boli zakaždým vďační za návštevu, piesne, biblickú úvahu, osobné rozhovory i chutné občerstvenie. To všetko sme mohli poskytnúť vďaka pohotovému zapojeniu veriacich zo zboru, od mládeže až po najstarších.
 

ProChrist

ProChrist2006 je séria evanjelizačných programov vysielaná z olympijskej haly v Mníchove cez satelit na stovky miest v Európe. Súčasťou programov je kvalitná hudba, dráma, rozhovory, svedectvá a príhovory Ulricha Parzanyho, spolupracovníka Billyho Grahama. V Bratislave sa do tejto akcie zapojil aj náš zbor.

Už na jeseň minulého roka jej predchádzala propagačno-charitatívna akcia ProChristmobil. Príprava bola dlhá a náročná, ale spolupráca s tímom bratov a sestier zo 6 rôznych bratislavských zborov bola zvláštnym požehnaním. V stredu 23. novembra ráno sme na hranici prevzali od rakúskych šoférov 70 maličkých áut smart s logom Die kleinste Kirche der Welt (Najmenší kostol na svete) a premiestnili sa na námestie SNP. Tu 35 smartov vytvorilo obrazec kríža a kým neďaleko prebiehala tlačová konferencia, vodiči nadväzovali rozhovory s okoloidúcimi zvedavcami. Potom našich 6 autíčok niekoľko hodín zadarmo slúžilo obyvateľom Domova dôchodcov. Počas cesty za nákupom, na návštevu alebo na cintorín sme mali príležitosti pre rozhovory, svedectvo a modlitbu. Až do večera sme potom mohli podobne slúžiť Račanom pri obchodnom dome a pozývať na nedeľnú evanjelizáciu. Podľa našej skúsenosti sme takto mali počas niekoľkých hodín viac osobných rozhovorov, než počas všetkých našich evanjelizácií. Zmyslom tohto originálneho podujatia bolo, aby cirkev išla za ľuďmi tam, kde sú – do ulíc miest – a nečakala, kým oni prídu za nami.

Samotný ProChrist prišiel na jar a my sme sa vzhľadom na naše možnosti zapojili v tri večery, 25. – 27. marca. Využili sme už osvedčené miesto v kultúrnom stredisku na Žarnovickej. Večer začína krátkym úvodným programom, ktorý pripravujú domáci kresťania, potom už beží prenos z Mníchova, ktorý graduje 40-minútovým evanjelizačným posolstvom, oslovujúcim súčasného človeka s jeho potrebami a otázkami a vrcholí pozvaním ku krížu. Každý večer sa v Rači zišlo 50-70 ľudí, z toho asi 20 hostí. Novou a potešiteľnou skúsenosťou pre nás bola spolupráca s mládežou z evanjelického cirkevného zboru.
 

Nedeľné „bohoslužby pre celú rodinu“

Od apríla prešiel život nášho zboru najväčšími zmenami, keď sme sa rozhodli prenajať si už známu miestnosť v kultúrnom dome. Náš zborový dom nám vyhovuje v podstate uspokojivo, i keď občas nám je tesno a naraz tu môže fungovať len jedna skupina. Tým hlavným dôvodom pre zmenu bolo, aby sme naše nedeľné zhromaždenia otvorili verejnosti. Zmena to nebola ľahká. Platenie nájomného zďaleka nebolo to najťažšie. Zvýšili sa nároky na náš čas a prácu pri prevážaní, skladaní a rozkladaní zariadenia. Viac prípravy si vyžadoval aj program každej nedele – vo verejnej miestnosti sa už nedá tak spoliehať na improvizáciu, ako doma. A opustiť naše zaužívané miesto a spôsoby tiež nebolo jednoduché.

Počas troch mesiacov sme sa presvedčili nielen o zvýšených nárokoch, ale aj o prínose takejto zmeny. Hoci malý hlúčik veriacich vo veľkej miestnosti pri lámaní chleba vyzeral zvláštne, v druhej časti zhromaždenia po prestávke ľudí pribúdalo. Takmer každú nedeľu sme mali nejakého návštevníka, za štvrťrok nás tak navštívilo viac Račanov než za celé predošlé roky. A dočkali sme sa aj príjemného prekvapenia: ukázalo sa, že najstabilnejšími návštevníkmi sú deti. Výsledkom bolo, že sme počas nedeľných bohoslužieb začali robiť pravidelnú besiedku. Rozšíril sa tak priestor pre službu našich sestier.

Cez prázdniny je nás v Rači menej, a tak sme sa vrátili do našich vlastných priestorov. Čo bude ďalej, teraz ešte nie je jasné. Pri rozhodovaní o spôsobe a čase nášho nedeľného zhromaždenia budeme zvažovať viaceré hľadiská: naše obmedzené možnosti (ľudia, čas, peniaze) i rozmanité ciele (budovanie zboru, šírenie evanjelia). Nejde nám o novoty za každú cenu, chceme citlivo vnímať Božie vedenie a byť na tomto mieste a v tomto čase zborom, aký on môže použiť.

Deti

Náš zbor je požehnaný i deťmi vo viacerých rodinách. Práca s nimi však doteraz narážala na viaceré problémy – chýbajúce priestory pre besiedku i rôzny vek detí vyžadujúci rôzny prístup. Krok vpred znamenal príchod detských návštevníkov na naše nedeľné zhromaždenia.

V poslednú májovú sobotu sme tak ako vlani pripravili „Deň detí“ s pestrým programom: hry, súťaže, piesne a príbehy z Biblie. Uprostred dvoch súvisle upršaných týždňov sa na štyri hodiny vyčasilo (Božia odpoveď na modlitby :) a my sme mohli poslúžiť asi sto malým návštevníkom a ich rodičom. V takýchto kontaktných akciách, kde sa spája služba ľuďom a zvesť evanjelia, vidíme potenciál pre priblíženie sa k ľuďom, postupné budovanie dôvery a zdieľanie dobrej zvesti slovom i skutkom. Aj vďaka takýmto akciám, kde sa spája evanjelium so službou, máme v súčasnosti veľmi dobré vzťahy s vedením miestneho úradu.
 

Ďalšie otázky?

O našich (a vašich) skúsenostiach budeme radi hovoriť s každým, kto má záujem. Slúžime Bohu, ktorý sa nemení, ktorý však činí všetko nové. Pýtajte sa alebo napíšte, aké skúsenosti z rôznych oblastí služby máte vo Vašom zbore. Kiež by sme spolu boli dobrými a pripravenými nástrojmi v Majstrovej ruke!